Návod na kúpu binokulárneho ďalekohľadu

Binokulárny ďalekohľad je pravdepodobne najpopulárnejším typom ďalekohľadu. Poľovníci ho nazývajú loveckým ďalekohľadom alebo hľadačom, ale v bežnej reči sa často stretávame s názvami ďalekohľad alebo „ďalekohľad“. Dostupný je takmer vo všetkých cenových kategóriách a pre rôzne potreby, no je dôležité poznať vlastnosti ďalekohľadov, aby sme si vybrali ten najvhodnejší prístroj pre seba.

Zväčšenie binokulárneho ďalekohľadu

Na označenie binokulárnych ďalekohľadov výrobcovia najčastejšie používajú dvojicu čísel, napríklad 8×42 alebo 15×70. Tieto čísla udávajú najdôležitejšie parametre prístroja, pričom prvé číslo (8× alebo 15×) označuje zväčšenie.

Medzi prvými kupujúcimi je prirodzená snaha o čo najväčšie zväčšenie, no treba brať do úvahy, že jeho zvyšovanie výrazne ovplyvňuje použiteľnosť. Po prvé, trasenie ruky sa pri väčšom zväčšení prejavuje výraznejšie (pri zväčšení nad 15× je zvlášť vhodné ďalekohľad podoprieť). Po druhé, so zväčšením obraz získava menej svetla, a po tretie, vyššie zväčšenie znamená menšie zorné pole.

Relatívne často sa môžeme stretnúť aj s prístrojmi, ktorých zväčšenie je udávané v intervale, napríklad 7–15×35. V takom prípade ide o zoom binokulár, ktorého zväčšenie je možné meniť medzi hodnotami 7× a 15× a priemer optiky je 35 mm.

Zoom ďalekohľad sa na prvý pohľad zdá veľmi praktický, no vďaka variabilnému zväčšeniu je jeho výkon v mnohých ohľadoch obmedzený. Zoom okulár – vďaka svojej konštrukcii – pri nízkych zväčšeniach vykresľuje výrazne užšie zorné pole v porovnaní s prístrojmi s pevnými zväčšeniami, čo pri pohľade pripomína akoby "tunelové videnie". Pri väčších zväčšeniach sa zorné pole síce približuje hodnotám pevnozväčšeninových binokulárov, avšak obraz je rovnako pomerne chudobný na svetlo.

Celkovo je zoom binokulár málo preferovaným prístrojom medzi náročnými pozorovateľmi prírody, a nie je náhoda, že medzi najvyššími kategóriami modelov takýto typ nenájdeme.

Priemer objektívu

/Druhým najdôležitejším parametrom binokulárnych ďalekohľadov je priemer objektívu. Na tento údaj odkazuje druhá hodnota v číselnom páre, teda pri ďalekohľadoch 8x42 a 15x70 ide o priemer objektívu 42 mm, resp. 70 mm. Priemer je veľmi dôležitý z hľadiska svetelnej priepustnosti, jeho výhody sa prejavia najmä pri slabých svetelných podmienkach (za šera alebo pri nočnom pozorovaní). So zvyšovaním priemeru šošoviek však rastie aj veľkosť a hmotnosť prístroja, čo je nevýhodné hlavne pri ručnom používaní.Na pozorovanie prírody sa vo všeobecnosti odporúčajú ďalekohľady s priemerom objektívu 40–50 mm, zatiaľ čo v astronómii sa používajú aj prístroje s objektívom o priemere až 100 mm (alebo aj viac). Používanie takýchto obrovských binokulárov je však kvôli ich značnej hmotnosti takmer nemožné bez statívu, ten je v takom prípade nevyhnutný. Rozumným kompromisom je binokulár s malým zväčšením (7–12x) a priemerom 50–60 mm, ktorý dobre poslúži na oba typy použitia.

Kvalita objektívu

Pri predaji binokulárov sa zriedkavo kladie dôraz na konštrukciu objektívu, hoci práve tento optický prvok je základom vynikajúcej kvality obrazu. Objektívna šošovka láme rovnobežne prichádzajúce lúče svetla a sústreďuje ich do ohniska za šošovkou. Rôzne vlnové dĺžky svetla sa však lámu v rôznej miere, a preto sa lúče nestretávajú v jednom presnom ohnisku. V okulári sa to prejavuje tak, že objektív „zafarbuje“ obraz – okolo kontrastných objektov vidíme nepravé farby, ako sú červenkasté, modrasté či fialkasté okraje. Na zníženie farebnej chyby šošoviek existuje niekoľko riešení. Najjednoduchšie a zároveň najstaršie je konštrukcia objektívu z dvoch šošoviek s odlišnými optickými vlastnosťami, ktoré spolu minimalizujú chromatickú aberáciu. (V poslednom čase sa na trhu objavili aj binokuláre, ktorých objektív je zložený z troch alebo dokonca štyroch šošoviek – k tomu sa o niekoľko riadkov nižšie ešte vrátime.)

Najdokonalejšia farebná korekcia sa dosahuje použitím špeciálneho (a drahého) optického skla pre jednu zo šošoviek. Tieto ďalekohľady sa nazývajú apochromatické binokuláre a na trhu sa označujú rôznymi skratkami, ako napríklad: SD, ED, HD, XD atď. Farebná aberácia však nie je jedinou optickou chybou objektívu binokulára. Najmä smerom k okrajom zorného poľa sa objavujú ďalšie skreslenia, napríklad klesá ostrosť obrazu, rovné línie sa zakrivujú atď. Tieto chyby možno znížiť použitím troch alebo štyroch šošoviek v objektíve.

Počítačom navrhnuté objektívy, vysoká presnosť výroby a moderné sklá najvyššej kvality umožňujú vytvoriť vynikajúce optické sústavy – to všetko sú nutné, no nie postačujúce podmienky na to, aby binokulár bol špičkovej kvality.

Hranoly

Prizmy sú veľmi dôležitou súčasťou binokulárneho ďalekohľadu. Bez nich by sme videli obrátený obraz, teda všetko by sa javilo hore nohami, čo je pri pozemskom pozorovaní mimoriadne nepraktické.

Na trhu sa stretávame s dvoma typmi prizmových systémov:
– Porro prizmy,
– strešné (alebo tzv. strechové) prizmy (roof prisms).

Hanoly sú vo vnútri binokulára umiestnené v jednej priamke, čo sa zvonku prejavuje kompaktnejším a rovnejším tvarom ďalekohľadu. Z technických dôvodov je ich výroba nákladnejšia ako pri Porro hranoloch, a preto sa strešný systém využíva predovšetkým v prémiových triedach binokulárov. Binokuláre s Porro hranomii sú ľahko rozoznateľné podľa „posunutých“ tubusov.

V porovnaní so strešnými prizmami sú jednoduchšie a lacnejšie na výrobu, no zároveň môžu byť vyrobené aj vo vysokej optickej kvalite.Okrem konštrukcie priziem je dôležitý aj materiál, z ktorého sú vyrobené. Rozlišujeme drahšie a kvalitnejšie hranoly BAK4 (báriovo-korunové sklo) a lacnejšie BK7 (borokremičité sklo). Hranoly BAK4 poskytujú ostrejší a kontrastnejší obraz, preto sa vo všetkých kvalitných binokulároch výhradne používa tento typ.

„Achillovou pätou“ mechanického vyhotovenia binokulárov je uloženie hranolov. Ak nie je dostatočne pevné, hranoly sa môžu pri používaní ľahko posunúť, čím sa naruší paralelnosť optických osí oboch tubusov. Menšie odchýlky síce dokáže mozog do určitej miery kompenzovať, no dlhodobé pozorovanie vedie k únave očí alebo bolestiam hlavy. Pri väčších odchýlkach začne binokulár dvojmo zobrazovať. Modely s Porro prizmami sú vo všeobecnosti citlivejšie na nárazy a otrasy ako tie so strešnýmihranolmi. Výrobcovia značkových binokulárov venujú zvláštnu pozornosť zabezpečeniu paralelnosti optických osí – každé zariadenie, ktoré opustí výrobnú linku, je nastavované odbornými optikmi pomocou špeciálnych prístrojov. To sa samozrejme odzrkadľuje aj v cene takýchto prístrojov.

Antireflexné vrstvy

Bez antireflexného povlaku sklo odráža približne 4 % svetla, ktoré na jeho povrch dopadá, teda prepúšťa len 96 % svetla. V prípade binokulárov, ktoré majú mnoho (často až 10 a viac) rozhraní medzi sklom a vzduchom, by obraz viditeľný v okulári bol veľmi tmavý, keby sa nepoužívali kvalitné antireflexné vrstvy.

Najlacnejšie binokuláre, ktoré možno považovať za „lacné nekvalitné“, majú na sklách rubínovo červený povlak, ktorý však nie je skutočným antireflexným povlakom, pretože jeho úlohou je čiastočné filtrovanie svetla a maskovanie optických chýb objektívu. V dôsledku toho obraz v binokulári pôsobí azúrovo modrým odtieňom, teda nevidíme obraz taký, aký je v skutočnosti. Binokuláre v nižšej triede majú modrý antireflexný povlak, ktorý znamená jednovrstvový povlak. Ak sa nanáša na všetky optické plochy, výsledný obraz je prijateľnej kvality. Výrobcovia tieto výrobky označujú ako „fully coated“. Lepšiu kvalitu poskytujú prístroje s „multi-coated“ povlakom, kde aspoň jedna plocha (zvyčajne objektív) má viacvrstvový antireflexný povlak (zvyčajne zelený). V prémiovej triede sú ďalekohľady „fully multi-coated“, teda so viacvrstvovými antireflexnými povlakmi na všetkých plochách vrátane priziem (zelené alebo zeleno-vínové odtiene). Tento systém umožňuje najlepšie využitie svetla.

Najvyššia trieda strešných binokulárov navyše používa tzv. fázový povlak (phase coating), ktorý zaručuje najživšie farby.

Zorné pole binokulárneho ďalekohľadu

Íme a szöveg szlovák fordítása:

Zorné pole binokulárnych ďalekohľadov je pravdepodobne tretím najdôležitejším parametrom. Hodnoty sa udávajú v dvoch jednotkách: v stupňoch a v metroch. Hodnota v stupňoch je dôležitá najmä pre astronómov, pretože udáva veľkosť oblasti oblohy, ktorú ďalekohľad zobrazuje. Napríklad binokulár 15x70 má zorné pole 4,4°, čo znamená, že vedľa seba by sa zmestil takmer deväťkrát Mesiac v úplňku.

Pre pozemských pozorovateľov je dôležitejšia hodnota, ktorá udáva, aký široký je priemer zorného poľa vo vzdialenosti 1000 metrov, vyjadrený v metroch: u priemerného binokulára 8x42 je to približne 120 metrov.

Ako sme už spomínali, so zvyšovaním zväčšenia sa zároveň zmenšuje dostupné zorné pole, čo ovplyvňuje aj uhol zorného poľa okulára. Uhol zorného poľa okulára môžeme vypočítať tak, že vynásobíme veľkosť zorného poľa zväčšením: pre spomínaný binokulár 15x70 to je 66° (4,4° × 15). Uhol zorného poľa okulárov sa zvyčajne pohybuje medzi 50° až 70°: príliš veľká hodnota znamená, že okraje zorného poľa nebudú dostatočne ostré. Pri príliš malej hodnote zase pri pohľade do ďalekohľadu vzniká nepríjemný efekt „tunelového videnia“, ktorý negatívne ovplyvňuje použiteľnosť ďalekohľadu.

Obzvlášť pri zoom binokulároch je častým problémom príliš úzke zorné pole.

Význam výstupnej pupily pri výbere ďalekohľadu

Veľkosť výstupnej pupily ovplyvňuje mnoho faktorov, no jej význam pozná len málokto. Výpočet je celkom jednoduchý: priemer objektívu v milimetroch sa delí zväčšením. Napríklad u poľovného ďalekohľadu 8x56 je veľkosť výstupnej pupily 7 mm (56 ÷ 8 = 7). Čo ovplyvňuje veľkosť výstupnej pupily? Ak je jej priemer väčší než priemer našej očnej pupily, časť zo svetla, ktoré ďalekohľad zachytí, sa stratí, teda obraz v prístroji nebude jasnejší ako u menšieho modelu. Počas dňa má priemer našej očnej pupily približne 1–2 mm, no v tme sa môže výrazne rozšíriť: u mladých pozorovateľov až na 7 mm, avšak okolo 50. roku života zvyčajne len na približne 5 mm alebo menej. (Presná hodnota závisí od mnohých faktorov, okrem genetických aj od aktuálneho zdravotného stavu.)

Význam vzdialenosti medzi očami a výstupnej vzdialenosti

Medziočná vzdialenosť

Medziočná vzdialenosť, známa aj ako pupilárna vzdialenosť u optikov, predstavuje vzdialenosť medzi našimi očami. Túto hodnotu vždy uvádzajú výrobcovia ďalekohľadov. Ak má používateľ väčšiu alebo menšiu medziočnú vzdialenosť, ktorá nespadá do rozsahu nastaviteľnej vzdialenosti ďalekohľadu, nebude môcť ďalekohľad používať správne. Typickým prípadom je napríklad malé dieťa, ktorého medziočná vzdialenosť ešte nedosiahla konečnú hodnotu. Napríklad ďalekohľad Opticron Savanna 8x33 R PC Oasis je výhodný tým, že jeho nastaviteľný rozsah medziočnej vzdialenosti je pomerne úzky (52–76 mm), takže je vhodný aj pre deti.

Výstupná vzdialenosť

Výstupná vzdialenosť znamená, ako blízko musíme priblížiť oko k okuláru ďalekohľadu, aby sme videli celé zorné pole. Ak nosíme okuliare, či už na diaľku alebo na blízko, je vhodné ďalekohľad používať bez okuliarov. Ak dvaja používatelia s rôznymi dioptriami po sebe pozerajú do ďalekohľadu, obraz sa dá rýchlo zaostriť pomocou zaostrovacieho kolieska. Táto minimálna korekcia prakticky vyjadruje rozdiel medzi očami jednotlivcov. Existujú očné problémy, ktoré môžu zabrániť používaniu ďalekohľadu bez okuliarov. Napríklad, ak vidíme kruh nepravidelný, ale skôr oválny tvar. Takéto problémy sa dajú riešiť pomocou cylindrických okuliarov. Silné cylindrické okuliare je potrebné nosiť aj pri používaní ďalekohľadu.

Pri kúpe ďalekohľadu treba brať do úvahy, že nie každý ďalekohľad umožňuje pohodlné používanie s okuliarmi. V závislosti od typu okuliarov je vhodný ďalekohľad s výstupnou vzdialenosťou približne 14–15 mm alebo viac, aby nebol problém používať ďalekohľad s okuliarmi.

Zhrhnutie

Z vyššie uvedeného vidíme, že z mnohých parametrov si musíme vybrať tie, ktoré sú pre nás najdôležitejšie. Ak cestujeme lietadlom, musíme sa uspokojiť s ďalekohľadom s menším priemerom 25–32 mm, pretože kapacita batožiny je obmedzená. Z modelov s menším priemerom sa oplatí vybrať radšej model s veľkosťou 8x alebo menej. Na turistiku, pozorovanie vtákov alebo poľovačku preferujeme zvyčajne ďalekohľady so zväčšením 8-10x a priemerom objektívu 40–42 mm, no dobre prenosné sú aj modely s priemerom 50 mm. Ďalekohľady s priemerom 56 mm a viac majú dobré využitie za súmraku alebo v podmienkach poľovníckeho pozorovania, avšak tieto modely sú vhodnejšie na použitie na jednom mieste (poľovnícky posed, vtáčie pozorovateľne). Hodia sa na pozorovanie prírody aj amatérsku astronómiu. Pri väčšom zväčšení je jednoznačne odporúčané používať statív. Väčšina dnešných binokulárov má možnosť pripojenia k statívu.

Keď už sme našli vhodné zväčšenie a priemer, zostáva nám iba stanoviť si vlastný rozpočet. Hoci známosť značky výrazne ovplyvňuje cenu, v rámci jednej značky sú ďalekohľady zvyčajne cenovo primerané kvalite — teda drahší model býva aj lepší.

Na webovej stránke dalekohlad-mikroksroskop.sk uľahčujeme výber binokulárov (ďalekohľadov s dvoma okuliarmi) pomocou filtrov podľa ich parametrov.